Malé americké město je stiženo podivným deštěm, což by samo o sobě nebylo nic, nad čím by se měl člověk podivovat. Působením záhadného deště však začínají ožívat mrtví a místní hřbitovy jsou nyní nejrušnějším místem ve městě. V okamžiku, kdy se dostanete do města, armáda jej neprodyšně uzavírá, vyhlašuje stav nejvyšší pohotovosti a nikdo nesmí opustit jeho brány ani vstoupit dovnitř.
Vaši misi skrze hordy zombií si můžete prožít v roli řezníka, mariňáka, exorcisty, nájemného zabijáka nebo policisty, přičemž každý z nich si s sebou nese vlastní zbraňové vybavení i vlastnosti a dovednosti. Někdo preferuje boj zblízka, jiný je expertem na výbušniny nebo disponuje spirituálními schopnostmi. Každá z postav navíc prožívá vzniklou situaci po svém a vy tedy můžete společně s nimi prožít pět různých příběhů.
Každá z postav má i vlastní strom dovedností a postup hrou otevírá další možnosti, které jim pomohou vypořádat se s řadou různých typů zombií i nelidských bossů. Rozsáhlým herním světem je možné projít i v kooperaci až ve 4 hráčích současně.
PRIVATE MARTIN
Celkom milé prekvapenie. Ani neviem ako som na Trapped Dead narazil, ale zaujal ma hneď na prvý pohľad. Kombinácia klasickej hack’n’slash (alebo ak chcete diablovky) a mesta zamoreného zombíkmi vyzerala až podozrivo lákavo.
Na výber dostávate z piatich postáv. Ja som si vybral bývalého mariňáka, ktorého zameranie mi vyhovovalo najviac. Ten prišiel do mesta hľadať svoju pracujúcu pre titulného zloducha zodpovedného za rozšírenie nákazy po celom meste. Uznávam, príbehovo sa nejedná o nič originálne ani epické. Na druhej strane, potrebám diablovky plne dostačuje. Rozťahaný spletitý príbeh by pôsobil nepatrične a zbytočne by zdržoval od toho prečo sme tu – akcie.
Tej je v hre požehnane, presne v duchu tradícií žánru. Našťastie sa autori nesnažili za každú cenu držať hráča pod tlakom a nevalia na vás hordy nepriateľov ako v Alien/Zombie Shooter hrách, ale radšej ich ich dávkujú v primeraných množstvách. Na strednej obtiažnosti som hrou prešiel ako nôž maslom... prípadne ako nabrúsená motorovka davom zombíkov.
Keď sme pri tom, motorovku som si moc neužil, pretože nebola určená pre moju postavu. Ale to nevadí, moja postava mala zameranie na pištole, samopaly a hlavne brokovnice. A ako všetci vieme, nie je lepšieho pocitu ako rozprášiť dav zombíkov pár dobre mierenými ranami z brokovnice. Ale ani také kombo pištoľ+sekáč na mäso nebolo úplne na zahodenie, prípadne útočná puška, ktorá decimovala početné rady nemŕtvych celkom rýchlo.
Hra ako taká je spočiatku dosť lineárna. Zablúdiť sa moc nedá a tak som len postupoval vpred a plnil questy. Niečo ako sidequesty som v hre neobjavil, takže som sa s ničím moc nezdržoval a postupoval vpred.
V niektorých epizódach sa tvorcovia rozhodli dať vám trochu voľnosti a nechať vás v otvorenejšom prostredí. A aby vám to rýchlejšie ubehlo, môžete si cestu skrátiť použitím niektorého z áut. Jazdný model síce nie je nejak prepracovaný, ale ako také malé spestrenie to celkom dostačuje. Čo ma ale potešilo menej bolo zistenie, že hoci mi autori v „otvorených“ leveloch dali viac voľnosti, zabili to neschopnosťou nejak zmysluplne ju využiť. V oboch prípadoch sa to obmedzilo na snahu nášho hlavného hrdinu dostať sa za hranice daného úseku, čo môže docieliť len tým, že splní úlohy pre dané postavy. Teda klasika prines/zanes/zabi. Našťastie potom sa hra vrátila do starých koľají a až do konca to bola zase tá rýchla zábavná rúbačka.
Druhou vecou, ktorou ma autori nepotešili je infikovanie hlavnej postavy. Od asi štvrtej epizódy vám preto neustále po troche ubúda zdravie čo musíte riešiť jeho dopĺňaním a konzumovaním vakcín, ktoré tento proces na chvíľu zastavia.
Sčítané a podčiarknuté, Trapped Dead: Lockdown nie je dokonalou hrou. Ale napriek niekoľkým chybám a zvláštnym rozhodnutiam autorov som si masakrovanie nemŕtvej hávede užil a hra sa našťastie skončila skôr, než by mohla začať nudiť. Takže áno, stálo to zato.
Na výber dostávate z piatich postáv. Ja som si vybral bývalého mariňáka, ktorého zameranie mi vyhovovalo najviac. Ten prišiel do mesta hľadať svoju pracujúcu pre titulného zloducha zodpovedného za rozšírenie nákazy po celom meste. Uznávam, príbehovo sa nejedná o nič originálne ani epické. Na druhej strane, potrebám diablovky plne dostačuje. Rozťahaný spletitý príbeh by pôsobil nepatrične a zbytočne by zdržoval od toho prečo sme tu – akcie.
Tej je v hre požehnane, presne v duchu tradícií žánru. Našťastie sa autori nesnažili za každú cenu držať hráča pod tlakom a nevalia na vás hordy nepriateľov ako v Alien/Zombie Shooter hrách, ale radšej ich ich dávkujú v primeraných množstvách. Na strednej obtiažnosti som hrou prešiel ako nôž maslom... prípadne ako nabrúsená motorovka davom zombíkov.
Keď sme pri tom, motorovku som si moc neužil, pretože nebola určená pre moju postavu. Ale to nevadí, moja postava mala zameranie na pištole, samopaly a hlavne brokovnice. A ako všetci vieme, nie je lepšieho pocitu ako rozprášiť dav zombíkov pár dobre mierenými ranami z brokovnice. Ale ani také kombo pištoľ+sekáč na mäso nebolo úplne na zahodenie, prípadne útočná puška, ktorá decimovala početné rady nemŕtvych celkom rýchlo.
Hra ako taká je spočiatku dosť lineárna. Zablúdiť sa moc nedá a tak som len postupoval vpred a plnil questy. Niečo ako sidequesty som v hre neobjavil, takže som sa s ničím moc nezdržoval a postupoval vpred.
V niektorých epizódach sa tvorcovia rozhodli dať vám trochu voľnosti a nechať vás v otvorenejšom prostredí. A aby vám to rýchlejšie ubehlo, môžete si cestu skrátiť použitím niektorého z áut. Jazdný model síce nie je nejak prepracovaný, ale ako také malé spestrenie to celkom dostačuje. Čo ma ale potešilo menej bolo zistenie, že hoci mi autori v „otvorených“ leveloch dali viac voľnosti, zabili to neschopnosťou nejak zmysluplne ju využiť. V oboch prípadoch sa to obmedzilo na snahu nášho hlavného hrdinu dostať sa za hranice daného úseku, čo môže docieliť len tým, že splní úlohy pre dané postavy. Teda klasika prines/zanes/zabi. Našťastie potom sa hra vrátila do starých koľají a až do konca to bola zase tá rýchla zábavná rúbačka.
Druhou vecou, ktorou ma autori nepotešili je infikovanie hlavnej postavy. Od asi štvrtej epizódy vám preto neustále po troche ubúda zdravie čo musíte riešiť jeho dopĺňaním a konzumovaním vakcín, ktoré tento proces na chvíľu zastavia.
Sčítané a podčiarknuté, Trapped Dead: Lockdown nie je dokonalou hrou. Ale napriek niekoľkým chybám a zvláštnym rozhodnutiam autorov som si masakrovanie nemŕtvej hávede užil a hra sa našťastie skončila skôr, než by mohla začať nudiť. Takže áno, stálo to zato.
Phoenix
Josef
JohnyX
Pro: rýchle, zábavné, tak akurátne dlhé
Proti: časom repetetívne, niektoré nešťastné dizajnové rozhodnutia