V poradí moja druhá hra zo série AC a určite sa mi páčila o niečo viac než jej predchodca.

Prostredie Ríma bolo malebné a všetky tie uličky a zákutia som si príjemne užívala. Mám tu smolu,že som reálne Rím nenavštívila takže to neviem porovnať ale určite viem, že vďaka tejto hre by som ho navštíviť chcela. Takže za mňa zasadenie hry predstavuje určite plus. Veľmi sa mi páčili náznaky okolia, ktoré reagovalo na moju prítomnosť. Napr. pri zabití nepriateľa, muž skrčený neďaleko ustrašeným hlasom kričal, že on s tým nemá nič spoločné, nech si ho nevšímam. :)

Rovnako ako z prostredia som bola nadšená z hudby. Nestáva sa často,že by som si len tak pomimo pustila aj hudbu z hry. No táto skladba vždy ostane mojou naj odkaz.

Čo sa týka príbehu, tak ten bol fajn ale musím priznať,že som bola niekedy trochu mimo. Myslím,že to bolo často kvôli množstvu vedľajších misií, ktoré boli viacmenej o tom istom- choď a zabi, choď sleduj a zabi, chod sleduj ukradni a nezabi. Viem,že v hrách musia byť aj vedľajšie misie tak to neberiem príliš kriticky ale brala by som viac, keby tie misie boli trošku zaujímavejšie- napr. ako misie s Leonardom a jeho vynálezmi.

Mám tu ale jednú vec, ktorú by som chcela na koniec vypichnúť ako niečo z čoho som nebola vôbec nadšená. Bolo to ovládanie. Konkrétne skoky. Pri lezení sa Ezio buď oprel o stenu, ktorú povedzme si, áno, krásne objímal ale neskočil tam kde som chcela alebo keď skočil tak sa odrazil od steny na opačnú stranu alebo úplne niekam inam. Inokedy to bolo akoby zavadil o nejaký pixel v okolí stĺpu a steny a vyliezol naňho. Nebolo to vždy ale hlavne v sekvenciách, ktoré boli na čas, to bolo maximalne otravné.

Vo všeobecnosti som si hru užila a určite by som ju odporúčila.