Lovecraftovo univerzum je zrejme nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie nielen pre jeho knižných nasledovníkov, ale aj filmových tvorcov, či videoherných vývojárov. Vďaka Unreal Enginu 4 sa tohto univerza môže kreatívne chopiť takmer každý, kto nazbiera dostatok financií a v prípade The Shore dokonca ide v podstate o projekt iba jediného človeka pod prezývkou Ares Dragonis. Ten nás vťahuje do príbehu, v ktorom sa ocitneme v koži Andrewa, hľadajúceho na pochmúrnom pobreží svoju milovanú dcéru. Tu sa okamžite priznávam, že úvod som poriadne nepochopil. Andrew zrejme skončil na tamojšom zvláštnom ostrove skôr ako stroskotanec a nažive ho udržuje asi iba akási pevná vôľa stretnúť sa znovu s vlastnou dcérou.

Ostrov je na míle vzdialený akejkoľvek civilizácií, aj keď evidentne nebol vždy opustený a neobývaný. Následne nás pochopiteľne čaká skúmanie, zbieranie užitočných vecí a v neposlednom rade čítanie listov a poznámok našich predchodcov, ktorí tu žili (a zomreli) pred nami. Aby nešlo iba o čistý walking simulátor, v určitých momentoch sa váš charakter premiestni do neznámych dimenzií, kde sa musí postaviť strašným entitám, pokúšajúcim sa zabrániť mu nájsť jeho dcéru a odhaliť tajomstvo ostrova. Vtedy získavate k dispozícii prastaré artefakty, ktoré dokážu uchrániť pred týmito nebezpečnými tvormi. Hľadanie dcéry je teda spojené s postupným odhaľovaním tajomstiev, privádzajúcim hlavného hrdinu na pokraj zdravého rozumu.

Podľa pôvodných plánov malo The Shore priniesť neporovnateľne viac herného obsahu, napríklad výrazné survival prvky, ktoré by nám umožnili vyrábať zbrane a iné predmety, či dokonca vylepšovať svoj príbytok. Ares Dragonis sa snažil získať financie crowdfundingovou cestou, pričom sa rozhodol pre relatívne neznámu platformu Ulule, kde v konečnom dôsledku vybrali len pár desiatok tisíc eur, takže veľkolepé plány museli ustúpiť realite a tak celý projekt nakoniec zostal postavený výhradne na vizuálnej kvalite a estetickej svojráznosti. Výtvarná stránka je skutočne presvedčivá a ja ako fanúšik a znalec Lovecraftovho diela som bol v tomto smere nadmieru spokojný. Napríklad na nečakané prebudenie ohromného ihlanovitého monolitu, ktorý sa následne neustále prechádzal po nízkej hladine popri pobreží asi tak skoro nezabudnem a ide prekvapujúco o jednej z mojich najúchvatnejších videoherných zážitkov.

Ares Dragonis je určite veľmi talentovaný grafik, ako môžete posúdiť aj na webe ArtStation, ale úchvatný vizuál a fantázia samozrejme na vyprodukovanie úspešnej videohry stačiť nemôže. Samotná herná náplň totiž neprináša nič originálne (i keď musíme uznať, že kvôli nedostatočným financiám) a aj akože „prekvapivé“ vyústenie príbehu skúseného adventuristu taktiež nemôže ničím ohúriť. Súbojový systém neprináša nič, čo by som už niekde inde nevidel, ale v tomto smere som značne zhovievavý. V konečnom dôsledku to stačilo. Dostal som čo som očakával a zostáva naďalej otázkou, čo by s The Shore nakoniec bolo, keby sa realizovali všetky veľkolepé plány.