Mne sa na tých spoločníkoch bez ohľadu na konkrétne plusy a mínusy v ich príbehoch páči to, že sa spolu s hráčom vlastne formujú a môžu sa, tak ako je napr. spomenuté u Astariona vyvinuté rôznymi smermi. Totiž v starších hrách bez ohľadu na to či ich mám rád, Garrus bude vždy rovnaký, tak ako Miranda alebo Yennefer, či Triss. Samozrejme kontextovo záleží kedy a za akých podmienok človek tie osoby stretne a napr. Garrus to formovanie mal medzi prvým a dielom a hoci sa vyformoval, bola tam vždy cesta. V prípade BG 3 som na troch postavách vypozoroval postavách vypozoroval priamo, že podľa toho, ako sa k ním hráč chová (a nie je to len o romancovaní), tak sa oni formujú - konkrétne Astarion, Shadowheart, Wyll a u dvoch postáv som to videl čiastočne - Gale, Karlach. Myslím to aj z toho hľadiska, že hru som hral paralelne s priateľkou a samozrejme obaja sme to hrali rôzne, ale tieto postavy sa nám formovali inak. A nejde o niečo také, že evil vs good ako sa to dalo napr. pri niektorých postavách v
Star Wars: Knights of the Old Republic II: The Sith Lords .
Konkrétne napr. u toho Astariona ma pozitívne prekvapilo (POZOR spoiler z dokončenia jeho príbehu), že
po zabití Cazadora a oklepávaní sa z PTSD sa vlastne ani vôbec nechcel stať vampire ascendantom. Lebo častokrát to bohužiaľ pri tých companionoch je tak, že im treba v hrách pochlebovať alebo vyslovene ísť ich vibe, čo mi niekedy pripadalo, že vlastne hráč strieda rôzne pretvárky podľa toho, s ktorým kumpánom akurát hovorí.