Mali ste niekedy radi 2D realtime stratégie? Ja som bohužiaľ nezažil ich najväčší rozkvet na prelome tisícročí, ale keď som vďaka kompilácii Command and Conquer First Decade objavil hry rovnako staré ako som ja, tak sa mi hneď veľmi zapáčili... Hlavne prvé Command and Conquer, Red Alert a Tiberian Sun ma príjemne prekvapili svojou prehľadnosťou a pokojnou hrateľnosťou... žiadne zbesilé boje a milión výbuchov a chvíľ kedy nemáte pod kontrolou situáciu na bojisku... ale pomalší, často veľmi taktický (hlavne u Tiberian Sun) a prehľadný postup na pekne nakreslených, aj keď opakujúcich sa 2D mapách...
Vlastne som mal asi iba 9 rokov, keď som v zadnej miestnosti na starom, už vlastne vyhodenom počítači s Win 98 dohral aj starú Dune 2000 a to len vďaka jednoduchej hrateľnosti (aj že som ju hral na ľahkú obtiažnosť), ktorú ponúkala. V hre neboli žiadne zbytočné upgrady, tisíc zbytočných vylepšení a grafických serepetičiek, ale len čistá hrateľnosť na tých už spomínaných rovnakých a stále sa opakujúcich sa mapách... Zvláštne, že mi to vôbec nevadilo...
SunAge je hra, ktorá sa takmer iste chcela priblížiť týmto starým kúskom. A je zaujímavé, že jej tvorcovia dostali hneď dva pokusy, ako to dokázať. Tým prvým bolo vydanie hry SunAge v roku 2007, ktorú vlastníme ako krabicovú českú verziu a tým druhým je jej remaster, s podtitulom Battle for Elysium, ktorá vyšiel o 7 rokov neskôr už len na Steame, ako digitálna distribúcia...
Na prvý pohľad sa hra podobá na akýsi mix Tiberian Sun a Starcraftu 1 (moja Top 2D stratégia vôbec), bohužiaľ ale príbeh SunAge nie je príliš zaujímavý a rozhodne sa ani nepribližuje k týmto dvom skvelým RTS stratégiám. Príbeh sa začína počas útokov zmutovanej rasy Raak-Zun (pôvodne to boli ľudia) na poslednú baštu normálnych, nezmutovaných ľudí, obrovský dóm, ktorý ľudstvu umožňuje prežiť. Vypuknú boje, tie však vedú až k otvoreniu brány na cudziu planétu plnú životne dôležitých surovín. Planétu obýva ďalšia, ľudstvu neznáma rasa tzv. Sentinelov, ktorí disponujú vyspelou technológiou a majú zálusk zase na suroviny zo Zeme.... Začína tak nová vojna, nečakaná pre obe strany a tak ľudia, ani mutanti Raak-Zun nie sú poriadne pripravení. Dej je rozprávaný iba pomocou statických obrázkov, pod ktorými je text, takže žiadne filmečky ako v spomínaných slávnych starších stratégiách od Blizzardu alebo nebodaj hrané filmy s hercami ako od Westwoodu.
Tvorcovia sa zrejme chceli zamerať na odlišnosť všetkých troch strán, ale opäť sa im to nepodarilo tak, ako napr. v Starcrafte. Tu sa líšia často iba vizuálne, aj keď samozrejme isté rozdielnosti tu sú. Ľudia (nazývaný aj ako Federácia) spoliehajú na kvalitnú pechotu, slušne odolné stroje a kvalitnú obranu. Mutanti Raak-Zun majú toto všetko slabšie a tak musia spoliehať iba na vyššie počty a partizánsky spôsob boja. Toto z nich robí najslabšiu rasu, hlavne keď si uvedomíme, že tretia rasa Sentinel zase disponuje najkvalitnejšou technológiou.
Ako je už v podobných hrách tradíciou, za každú s týchto frakcii máte vlastnú kampaň. Na začiatku si však nemôžete vybrať, za koho chcete hrať. Hra vám totiž natvrdo pridelí ľudskú Federáciu, asi preto, lebo príbeh musí mať určitú kontinuitu... V prvej misii musíte povinne absolvovať aj tutoriál, pretože ten je v SunAge skutočne potreba. Táto hra totiž má veľa špecifík a veľa inovácií oproti spomínaným klasickým titulom. Či sú tieto inovácie vydarené, je však druhá vec. Napríklad sa mi v pôvodnej hre vôbec nepáčila nutnosť preťahovať utvorené oddiely v celkovej veľkosti. V ostatných stratégiách stačí kliknúť na kohokoľvek z oddielu a tak sa vyberie celá skupina. Tuto bohužiaľ nie. Tento remaster túto kritizovanú skutočnosť pôvodnej SunAge konečne rieši, ale nie úplne. Pohybmi myšou sa tiež dajú jednotky usporiadať do rôznych formácií a v novej verzii dostali navyše možnosť príkazov typu: Stoj, útoč, atď... Chválim to, ale opäť toto vylepšenie nepovažujem za dostatočné...
Inak, čo sa SunAge podarilo, to je určite návrat ku koreňom. Doba, kedy vychádzali takéto 2D stratégie jedna za druhou, skončila podľa mňa predčasne (škoda, ani som ju nezažil) a dnes na mňa takýto titul pôsobí ako zjavenie. Škoda len, že si dnešní grafici nepohrali so SunAge o niečo lepšie a nevyužili modernejšie technológie, ktoré napr. Westwood nemal vo svojej dobe k dispozícii. Úrovne sú dosť podobné a často oplývajú príliš divokými a oku málo lahodiacim farbám. Aj samotné jednotky sa pohybujú tak zvláštne trhane, akoby skokovo – proste tam necítim plynulý postup či otáčanie. Ani zvuky či hudba nepatria medzi nejakú špičku.
Konečný rezultát a moje hodnotenie preto bude pomerne striedme. V tejto novej, remasterovanej verzii tvorcovia konečne opravili kopec zbytočných chýb a urobili zásahy do hrateľnosti, ktoré celú hru jednoznačne posunuli k lepšiemu... Napriek tomu však ani vynovené SunAge: Battle for Elysium nielen nemá na to, aby oživilo už asi definitívne mŕtvy žáner realtimeových stratégii ktorý maximálne dnes zachraňuje akurát Starcraft II., ale ani nedosahuje kvalít svojich často až o 15 rokov starších predchodcov... Snaha sa ale cení a myslím, že mojich 70% je adekvátnym ohodnotením práce tvorcov...
Vlastne som mal asi iba 9 rokov, keď som v zadnej miestnosti na starom, už vlastne vyhodenom počítači s Win 98 dohral aj starú Dune 2000 a to len vďaka jednoduchej hrateľnosti (aj že som ju hral na ľahkú obtiažnosť), ktorú ponúkala. V hre neboli žiadne zbytočné upgrady, tisíc zbytočných vylepšení a grafických serepetičiek, ale len čistá hrateľnosť na tých už spomínaných rovnakých a stále sa opakujúcich sa mapách... Zvláštne, že mi to vôbec nevadilo...
SunAge je hra, ktorá sa takmer iste chcela priblížiť týmto starým kúskom. A je zaujímavé, že jej tvorcovia dostali hneď dva pokusy, ako to dokázať. Tým prvým bolo vydanie hry SunAge v roku 2007, ktorú vlastníme ako krabicovú českú verziu a tým druhým je jej remaster, s podtitulom Battle for Elysium, ktorá vyšiel o 7 rokov neskôr už len na Steame, ako digitálna distribúcia...
Na prvý pohľad sa hra podobá na akýsi mix Tiberian Sun a Starcraftu 1 (moja Top 2D stratégia vôbec), bohužiaľ ale príbeh SunAge nie je príliš zaujímavý a rozhodne sa ani nepribližuje k týmto dvom skvelým RTS stratégiám. Príbeh sa začína počas útokov zmutovanej rasy Raak-Zun (pôvodne to boli ľudia) na poslednú baštu normálnych, nezmutovaných ľudí, obrovský dóm, ktorý ľudstvu umožňuje prežiť. Vypuknú boje, tie však vedú až k otvoreniu brány na cudziu planétu plnú životne dôležitých surovín. Planétu obýva ďalšia, ľudstvu neznáma rasa tzv. Sentinelov, ktorí disponujú vyspelou technológiou a majú zálusk zase na suroviny zo Zeme.... Začína tak nová vojna, nečakaná pre obe strany a tak ľudia, ani mutanti Raak-Zun nie sú poriadne pripravení. Dej je rozprávaný iba pomocou statických obrázkov, pod ktorými je text, takže žiadne filmečky ako v spomínaných slávnych starších stratégiách od Blizzardu alebo nebodaj hrané filmy s hercami ako od Westwoodu.
Tvorcovia sa zrejme chceli zamerať na odlišnosť všetkých troch strán, ale opäť sa im to nepodarilo tak, ako napr. v Starcrafte. Tu sa líšia často iba vizuálne, aj keď samozrejme isté rozdielnosti tu sú. Ľudia (nazývaný aj ako Federácia) spoliehajú na kvalitnú pechotu, slušne odolné stroje a kvalitnú obranu. Mutanti Raak-Zun majú toto všetko slabšie a tak musia spoliehať iba na vyššie počty a partizánsky spôsob boja. Toto z nich robí najslabšiu rasu, hlavne keď si uvedomíme, že tretia rasa Sentinel zase disponuje najkvalitnejšou technológiou.
Ako je už v podobných hrách tradíciou, za každú s týchto frakcii máte vlastnú kampaň. Na začiatku si však nemôžete vybrať, za koho chcete hrať. Hra vám totiž natvrdo pridelí ľudskú Federáciu, asi preto, lebo príbeh musí mať určitú kontinuitu... V prvej misii musíte povinne absolvovať aj tutoriál, pretože ten je v SunAge skutočne potreba. Táto hra totiž má veľa špecifík a veľa inovácií oproti spomínaným klasickým titulom. Či sú tieto inovácie vydarené, je však druhá vec. Napríklad sa mi v pôvodnej hre vôbec nepáčila nutnosť preťahovať utvorené oddiely v celkovej veľkosti. V ostatných stratégiách stačí kliknúť na kohokoľvek z oddielu a tak sa vyberie celá skupina. Tuto bohužiaľ nie. Tento remaster túto kritizovanú skutočnosť pôvodnej SunAge konečne rieši, ale nie úplne. Pohybmi myšou sa tiež dajú jednotky usporiadať do rôznych formácií a v novej verzii dostali navyše možnosť príkazov typu: Stoj, útoč, atď... Chválim to, ale opäť toto vylepšenie nepovažujem za dostatočné...
Inak, čo sa SunAge podarilo, to je určite návrat ku koreňom. Doba, kedy vychádzali takéto 2D stratégie jedna za druhou, skončila podľa mňa predčasne (škoda, ani som ju nezažil) a dnes na mňa takýto titul pôsobí ako zjavenie. Škoda len, že si dnešní grafici nepohrali so SunAge o niečo lepšie a nevyužili modernejšie technológie, ktoré napr. Westwood nemal vo svojej dobe k dispozícii. Úrovne sú dosť podobné a často oplývajú príliš divokými a oku málo lahodiacim farbám. Aj samotné jednotky sa pohybujú tak zvláštne trhane, akoby skokovo – proste tam necítim plynulý postup či otáčanie. Ani zvuky či hudba nepatria medzi nejakú špičku.
Konečný rezultát a moje hodnotenie preto bude pomerne striedme. V tejto novej, remasterovanej verzii tvorcovia konečne opravili kopec zbytočných chýb a urobili zásahy do hrateľnosti, ktoré celú hru jednoznačne posunuli k lepšiemu... Napriek tomu však ani vynovené SunAge: Battle for Elysium nielen nemá na to, aby oživilo už asi definitívne mŕtvy žáner realtimeových stratégii ktorý maximálne dnes zachraňuje akurát Starcraft II., ale ani nedosahuje kvalít svojich často až o 15 rokov starších predchodcov... Snaha sa ale cení a myslím, že mojich 70% je adekvátnym ohodnotením práce tvorcov...
Alan Wake: The Writer
Pro: Príjemný vzhľad starej 2D RTS, dobrá hrateľnosť, opravené chyby staršej verzie hry
Proti: Menej zaujímavý príbeh, ovládanie hry je stále trochu krkolomné