Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.
ad142

ad142

Adam • 22 let • Šoporňa (SR - kraj Trnavský)

Komentář

Přejít na komentáře

Virginia

  • PC 75
Už sa vám niekedy stalo, že ste hľadali nejakú vec a našli ste niečo úplne iné? Hlavná hrdinka mysterióznej hry Virginia Anna, ktorá je agentkou FBI, je poverená nájsť záhadne zmiznutého chlapca, no v skutočnosti o neho vôbec nejde. Čo nájde na konci tohto zapeklitého prípadu?

Hra je na malej časovej ploche doslova preplnená symbolmi a náznakmi. Napríklad Annina partnerka z FBI, ktorá jej má pomáhať, má priezvisko Helperin. Aj inšpirácia kultovým seriálom Davida Lyncha Twin Peaks (1990 -1991) je viac než zrejmá. Len jedna zo scén sa odohráva v bare, ktorého farebné vyznenie silne pripomína známu scénu z celovečernej verzie Twin Peaks (1992). V tejto scéne dokonca hrá aj veľmi podobná hudba ako vo filme. Aj zápletka je spočiatku veľmi podobná. V hre Virginia prichádza agentka FBI v roku 1992 do malého mestečka, aby vyšetrila zmiznutie chlapca, v seriáli Twin Peaks v roku 1991 prichádza agent FBI aby vyšetril zmiznutie dievčaťa. V oboch prípadoch však veľmi rýchlo príbeh oboch agentov zavedie do úplne iných problémov a zapletú sa do pavučín vzťahov.

Virginia je spracovaná na spôsob interaktívneho filmu, takže nehrozí žiadny zásek, žiadne zúfalé hľadanie predmetov, ani frustrujúce boje. Hráč je v podstate vedený za ručičku, pretože prioritným záujmom tvorcov je vtiahnuť hráča do víru udalostí a hustej atmosféry. Dĺžka však nie je umelo predlžovaná ako v iných podobných hrách. Dohranie mi trvalo dve hodiny a úplne to stačilo na všetko, čo chceli tvorcovia povedať. Osobne som trochu unavený z tých umelo naťahovaných hier, kde od vás tvorcovia chcú, aby ste robili rovnaké veci opakovane, len aby natiahli hrateľnosť aspoň na 20 hodín. Virginia vás našťastie nechce ničím rozptyľovať ani odvádzať pozornosť. Ďalším plusom a súčasne pomerne originálnym prvkom je, že príbeh je podaný úplne bez slov, takže hráč je ušetrený pseudofilozofických dialógov, ktorými inak bývajú podobné hry zaplavené. Filmové podanie hry výrazne umocňuje pôsobivý soundtrack, ktorý nahral filharmonický orchester zo susedných Čiech a je jednoznačne najsilnejším prvkom v hre.

Vďaka spomínanej krátkosti vám Virginia doslova nechá vydýchnuť. Kladie v divokom tempe stále nové otázky. Uniesli chlapca mimozemšťania? Uniesla ho náboženská sekta, ku ktorej asi patril aj chlapcov otec? A je vzťah oboch žien – vyšetrovateliek, len čisto kolegiálny alebo sa nám tvorcovia snažia naznačiť sexuálny, lesbický podtext? Prečo majú všetky kladné postavy (vrátane oboch žien) v hre iba tmavú pleť? Je umelecký zámer, alebo je to iba prehnaná snaha o politickú korektnosť? Je hlavná hrdinka niekým manipulovaná, alebo s nami tak trochu chcú manipulovať tvorcovia hry? Veľa otázok a málo odpovedí. Ale ruku na srdce, čakáte niečo iné od hry, ktorá sa inšpiruje tvorbou Davida Lyncha?

Zvolená výtvarná štylizácia slúži dokonale, avšak nemusí sadnúť každému. Takzvané modely majú k detailnosti ďaleko a textúry sú tvorené výlučne iba plochými pastelovými farbami. Obrázky na stenách sú prázdne a tváre postáv obsahujú len zopár polygónov. Ja som to pochopil tak, že snahou tvorcov bolo hráča ničím nerozptyľovať od filmovej atmosféry, takže to beriem a nevadilo mi to. Rovnakú funkciu v hre zrejme plnia aj filmové pásy v obraze.

Virginia sa tvári ako detektívny thriller s prvkami mysteriózna, ale v konečnom dôsledku sa ukáže ako oveľa komplexnejšia hra, než by sa mohlo zdať. Je to psychologická sonda do duše obyčajného človeka, túžiaceho po kariére, ale aj vzťahu a pochopení. Všetky tie náznaky, symboly tam nie sú preto, aby vás samoúčelne miatli a vytvoril sa vám v hlave guláš. Sú tam preto, lebo bolo veľa toho, čo nám tvorcovia chceli povedať. Virginia je taká sonda, sonda nielen do duše hlavnej hrdinky, ale aj do duše hráča. Pochopí to? Nie je to už za hranicou, za ktorú sa mu nechce, alebo za ktorú už na to nemá? Je len na vás, či vás táto sonda do duše osloví, alebo nie. Mňa to rozhodne oslovilo, aj keď som mal slabšie chvíle a občas som mraštil čelo. Avšak aj vďaka vydarenému záveru, v ktorom do seba veľa vecí zapadlo a výbornej záverečnej pointe sa nakoniec prikláňam k pozitívnemu hodnoteniu.

Pro: Vynikajúci soundtrack, príjemné výtvarné spracovanie, príbeh s množstvom symbolov

Proti: Pre niekoho možno príliš nejasné, minimum interaktivity

+21