Z FromSofťáckych DLC mám vždy strach. Väčšinou mi totiž veľmi rýchlo zrazia ego z toho, ako dobre sa mi darí v základnej hre. No, a inak tomu nebolo ani v prípade The Old Hunters. Bolelo to. Fakt bolelo. Ale zároveň išlo o skvelý zážitok!
V prvom rade ide určite jedno z najlepších rozšírení, ktoré FromSoftware vydali. Poriadne náročné a po všetkých stránkach prepracované. Okrem hardcore bossov ponúka aj dosť nepríjemných radových nepriateľov, takže nadávanie a bezmocné kvílenie je zaručené. Pravdaže, keď sa človek na podmienky adaptuje, tak to už ide oveľa lepšie. Aspoň teda do chvíle, kým nedorazí k prvému bossovi (Ludwig).
Ten je totiž solídny masakrátor a potrápi zrejme aj ostrieľaných Souls veteránov. Laurence je nepovinný boss, ale bola by škoda ho minúť a aspoň sa nepokúsiť ho zdolať (okrem iného má jeden z najlepších hudobných motívov). Opäť ide o solídnu výzvu, pre mňa možno ešte o stupienok (či dva) náročnejšiu než prvý bossák. Po cca 30-tich márnych pokusoch mi podal pomocnú ruku až jeden hráč... ale po chvíli boja sa porúčal na onen svet, takže som zostal zase sám.
Tentokrát som ale slávil úspech (hlavne preto, lebo som si ušetril liečivá) a myslel som si, že ťažší boss ma už v DLC nečaká. Lenže...
Nasledovali Living Failures. Otravný, zdĺhavý a často aj nasierajúci fight. Meh.
Našťastie to bolo vykúpené štvrtým bossom, a síce Lady Mariou. Famózny duel, ktorý som si užíval, určite patrí k jedným z najlepších v celej hre. Zomierate síce často, ale vôbec vám to nevadí, pretože samotný súboj vás strašne baví. Tak to mám rád. Zároveň musím povedať, že hoci to bol veľmi intenzívny boj, medzi najťažších bossov Mariu predsa len neradím. Možno aj preto, že boje proti ľuďom / humanoidným bossom mi všeobecne idú lepšie.
No a potom prišiel Orphan of Kos a jeho placenta, ktorý ma ničil, rozmrdával, žral moju dušu a zadupával ma do zeme zas a zas, znova a znova. Vôbec prvýkrát som sa priblížil k tomu, aby som od hnevu hodil ovládač o stenu.
Brutálny, veľmi brutálny fight. Padlo naňho odhadom 300+ lekárničiek a ja som vážne uvažoval, že to proste sám nedám. Požiadaj o summon, našepkávala mi jedna polovica mozgu vo vypláchnutej lebke. Ale zaťal som sa a rozhodol som sa začať hrať agresívnejšie. A oplatilo sa. Zmetek padol a nastala eufória.
Určite jeden z najťažších bossov, s ktorým som sa v celej Soulsborne ságe stretol. Zároveň však fantastický súboj. Na jeho konci sa mi ešte minúty triasli ruky a z prstov kvapkal pot. Proste typický Bloodborne.
V prvom rade ide určite jedno z najlepších rozšírení, ktoré FromSoftware vydali. Poriadne náročné a po všetkých stránkach prepracované. Okrem hardcore bossov ponúka aj dosť nepríjemných radových nepriateľov, takže nadávanie a bezmocné kvílenie je zaručené. Pravdaže, keď sa človek na podmienky adaptuje, tak to už ide oveľa lepšie. Aspoň teda do chvíle, kým nedorazí k prvému bossovi (Ludwig).
Ten je totiž solídny masakrátor a potrápi zrejme aj ostrieľaných Souls veteránov. Laurence je nepovinný boss, ale bola by škoda ho minúť a aspoň sa nepokúsiť ho zdolať (okrem iného má jeden z najlepších hudobných motívov). Opäť ide o solídnu výzvu, pre mňa možno ešte o stupienok (či dva) náročnejšiu než prvý bossák. Po cca 30-tich márnych pokusoch mi podal pomocnú ruku až jeden hráč... ale po chvíli boja sa porúčal na onen svet, takže som zostal zase sám.
Tentokrát som ale slávil úspech (hlavne preto, lebo som si ušetril liečivá) a myslel som si, že ťažší boss ma už v DLC nečaká. Lenže...
Nasledovali Living Failures. Otravný, zdĺhavý a často aj nasierajúci fight. Meh.
Našťastie to bolo vykúpené štvrtým bossom, a síce Lady Mariou. Famózny duel, ktorý som si užíval, určite patrí k jedným z najlepších v celej hre. Zomierate síce často, ale vôbec vám to nevadí, pretože samotný súboj vás strašne baví. Tak to mám rád. Zároveň musím povedať, že hoci to bol veľmi intenzívny boj, medzi najťažších bossov Mariu predsa len neradím. Možno aj preto, že boje proti ľuďom / humanoidným bossom mi všeobecne idú lepšie.
No a potom prišiel Orphan of Kos a jeho placenta, ktorý ma ničil, rozmrdával, žral moju dušu a zadupával ma do zeme zas a zas, znova a znova. Vôbec prvýkrát som sa priblížil k tomu, aby som od hnevu hodil ovládač o stenu.
Brutálny, veľmi brutálny fight. Padlo naňho odhadom 300+ lekárničiek a ja som vážne uvažoval, že to proste sám nedám. Požiadaj o summon, našepkávala mi jedna polovica mozgu vo vypláchnutej lebke. Ale zaťal som sa a rozhodol som sa začať hrať agresívnejšie. A oplatilo sa. Zmetek padol a nastala eufória.
Určite jeden z najťažších bossov, s ktorým som sa v celej Soulsborne ságe stretol. Zároveň však fantastický súboj. Na jeho konci sa mi ešte minúty triasli ruky a z prstov kvapkal pot. Proste typický Bloodborne.
Tomb Raider
Pro: svet, atmosféra, bossovia
Proti: jeden boss je vyslovene otravný