Komentár je na celú A New Frontier sezónu.
Mikulášsky Skromný balíček nadelil sladkokyslý mix hier z pod vlajky Skybound, kde okrem pestrofarebných arcade prkotiniek moje hladné črievko zahliadlo všetky Telltale príspevky do značky The Walking Dead.
"Som tu od dôb pôvodného Kirkmana!" - Pyšne si udieram na prsia, aj keď sa poza búčky šušká, že som originálny komix nedokončil, dostal som sa v príbehu relatívne ďaleko, ďalej ako v AMC sérii, ktorá je známejšia širšiemu publiku. Na seriál som sa úprimne tešil, prvé dve~tri série som si i užil no akosi s postupom času, kedy nemŕtvi sú stále menšia a menšia hrozba a problémom sa stávajú hlavne živí a ich móresy, som sa bavil stále menej a menej. Aj v prípade komixu, aj v prípade seriálu sa dej dostal do telenovelovej roviny, ktorá prestala baviť nie len mňa ale aj nejedného fanúšika. Prvá a druhá séria od Telltale games však nádeje urdžiavala pri živote, pretože v rámci univerza TWD sa za mňa s prehľadom jedná o najlepšie rozprávané príbehy, i keď už koncom season 2 sa nejaké tie nelogickosti v konaní a správaní postáv začali objavovať. Nič z čoho by som ale vyslovene škrípal zubami a nechtami oškriabaval steny. A tu prichádza A New Frontier, ktorý presne nailol moment, pre ktorý by u mňa zhaslo TWD aj na ďalšej platforme, nebyť to očividný spin-off. Práve tomu som sa chcel vyhnúť a po dokončení druhej série, som zámerne minisériu s Michonne ani nezačal hrať, aj trochu preto lebo som tejto postavy naprieč hrami a médiami prejedený. ANF však malo na screenshotoch Clementine, "reku to mi stačí", povedal som si. Práve výhoda byť "pozdě" a zahrať tieto dve série bez nútenej trojročnej prestávky, vytvorili gap v ktorom sa zrejme tento príbeh stratí a ja si budem môcť vychutnať Final Season.
Na prvý pohľad je všeličo lepšie. Grafika, čo sa týka svetiel i tieňov, je k zalíznutiu, ovládanie je akčnejšie (aj keď stále rovnako limitované a opakujúce sa) a brutalita sa naprieč hrou navýšila o veľmi (ne)pekné momenty.
Čo sa však vytratilo je chuť udržať protagonistov nažive. Možno by mi až tak nevadila zmena hlavnej postavy, ale Javy, alebo ak chcete Javier, je pekný degeš a ani raz ma nebolelo s ním umrieť. Clementine som vždy mal akýsi vnútorný dôvod ochraňovať za každú cenu aj napriek tomu, že konať správne sa často neoplatila a buď Clem alebo niekto iný na moje rozhodnutia doplatil. S Javym mi to bolo po celý herný čas absolútne jedno, a tak som si aspoň vyskúšal pružnosť hry, ktorá tvrdí, že jej dej sa odvíja od hráčových rozhodnutí (v skutočnosti len niektorých selected rozhodnutí), ktoré sú natvrdo zásadné aj keď v konečnom dôsledku bezvýznamné. Choval som sa ako idiot, prick, klamal som a zrádzal koho šlo, no i tak verím, že takmer totožné outcomes by som dostal aj keby sa správam vzorne dobre a morálne správne. Doviedlo ma to napríklad k situácií kedy mi jedna z postáv nadáva za to, že kvôli mne niekto prišiel o život, pričom v rámci toho istého dialogu mi ďakuje za to, že sa na mňa môže vždy spoľahnúť a že si kryjeme chrbát. Prehlásenia typu; "Nikdy Vás už neopustím!" a o moment neskôr "Rozdeľme sa na dve-tri skupiny" sú tu bežnou manipuláciou s osudmi preživších.
Jedno bonusové Proti pod rúškom spoileru; Kennyho autonehoda a následná smrť bola čistý MEH.
Mikulášsky Skromný balíček nadelil sladkokyslý mix hier z pod vlajky Skybound, kde okrem pestrofarebných arcade prkotiniek moje hladné črievko zahliadlo všetky Telltale príspevky do značky The Walking Dead.
"Som tu od dôb pôvodného Kirkmana!" - Pyšne si udieram na prsia, aj keď sa poza búčky šušká, že som originálny komix nedokončil, dostal som sa v príbehu relatívne ďaleko, ďalej ako v AMC sérii, ktorá je známejšia širšiemu publiku. Na seriál som sa úprimne tešil, prvé dve~tri série som si i užil no akosi s postupom času, kedy nemŕtvi sú stále menšia a menšia hrozba a problémom sa stávajú hlavne živí a ich móresy, som sa bavil stále menej a menej. Aj v prípade komixu, aj v prípade seriálu sa dej dostal do telenovelovej roviny, ktorá prestala baviť nie len mňa ale aj nejedného fanúšika. Prvá a druhá séria od Telltale games však nádeje urdžiavala pri živote, pretože v rámci univerza TWD sa za mňa s prehľadom jedná o najlepšie rozprávané príbehy, i keď už koncom season 2 sa nejaké tie nelogickosti v konaní a správaní postáv začali objavovať. Nič z čoho by som ale vyslovene škrípal zubami a nechtami oškriabaval steny. A tu prichádza A New Frontier, ktorý presne nailol moment, pre ktorý by u mňa zhaslo TWD aj na ďalšej platforme, nebyť to očividný spin-off. Práve tomu som sa chcel vyhnúť a po dokončení druhej série, som zámerne minisériu s Michonne ani nezačal hrať, aj trochu preto lebo som tejto postavy naprieč hrami a médiami prejedený. ANF však malo na screenshotoch Clementine, "reku to mi stačí", povedal som si. Práve výhoda byť "pozdě" a zahrať tieto dve série bez nútenej trojročnej prestávky, vytvorili gap v ktorom sa zrejme tento príbeh stratí a ja si budem môcť vychutnať Final Season.
Na prvý pohľad je všeličo lepšie. Grafika, čo sa týka svetiel i tieňov, je k zalíznutiu, ovládanie je akčnejšie (aj keď stále rovnako limitované a opakujúce sa) a brutalita sa naprieč hrou navýšila o veľmi (ne)pekné momenty.
Čo sa však vytratilo je chuť udržať protagonistov nažive. Možno by mi až tak nevadila zmena hlavnej postavy, ale Javy, alebo ak chcete Javier, je pekný degeš a ani raz ma nebolelo s ním umrieť. Clementine som vždy mal akýsi vnútorný dôvod ochraňovať za každú cenu aj napriek tomu, že konať správne sa často neoplatila a buď Clem alebo niekto iný na moje rozhodnutia doplatil. S Javym mi to bolo po celý herný čas absolútne jedno, a tak som si aspoň vyskúšal pružnosť hry, ktorá tvrdí, že jej dej sa odvíja od hráčových rozhodnutí (v skutočnosti len niektorých selected rozhodnutí), ktoré sú natvrdo zásadné aj keď v konečnom dôsledku bezvýznamné. Choval som sa ako idiot, prick, klamal som a zrádzal koho šlo, no i tak verím, že takmer totožné outcomes by som dostal aj keby sa správam vzorne dobre a morálne správne. Doviedlo ma to napríklad k situácií kedy mi jedna z postáv nadáva za to, že kvôli mne niekto prišiel o život, pričom v rámci toho istého dialogu mi ďakuje za to, že sa na mňa môže vždy spoľahnúť a že si kryjeme chrbát. Prehlásenia typu; "Nikdy Vás už neopustím!" a o moment neskôr "Rozdeľme sa na dve-tri skupiny" sú tu bežnou manipuláciou s osudmi preživších.
Jedno bonusové Proti pod rúškom spoileru; Kennyho autonehoda a následná smrť bola čistý MEH.
Pro: obľúbený štýl grafiky je ešte krajší na pohľad, pohodové ovládanie, fajnové bolestivé momenty
Proti: nezaujímavé nové postavy, neustála retrospektíva zbytočne rozptyľuje od už tak jalového príbehu, krátke čo v tomto prípade nie je vyslovene mínus