Poslední komentáře

Nenáročné hry sa posledné roky pre mňa skoro stávajú až zárukou toho, že sa dočkám kvalitného zážitku. Mali sme tu najprv   Lil´Guardsman , následne som sa naučil pestovať rastliny v   Botany Manor , a teraz pre zmenu som sa rozhodol objaviť veľké mesto z pohľadu malej čiernej mačky v Little Kitty, Big City. Čo majú tieto tri hry spoločné? Nepotrebujú ani veľkú dávku akcie, náročnú hrateľnosť, a v prípade Botany Manor ani vysoko komplexný príbeh. Úplne stačí staviť na jednoduchosť, humor a atmosféru. A keď sa to správne skombinuje a prinesie dostatok zaujímavých nápadov, výsledok sa dostaví ako aj v tomto prípade.

Little Kitty, Big City začína úplne nevinne. Ste v roli malej čiernej mačky, ktorá si pokojne užíva svoju poobednú siestu na okennej rímse niekde na piatom poschodí. Stačí však sa len trochu nesprávne ponaťahovať a váš “šlofík” sa zmení na neočakávaný pád. Našťastie, sa však nezrútite strmhlav dole do náruče smrti, no skrz niekoľko zaujímavých okolností sa vám nakoniec podarí pristáť v otvorenom odpadkovom koši a ostanete nažive. Ostáva však už len dôležitá otázka, ako sa dostanete naspäť domov? Je čas trochu sa poobzerať po okolí, spoznať mesto, vyhnúť sa všetkým kalužiam a uhorkám a nabrať silu na náročný výstup nahor.

V prvom rade musím pochváliť tvorcov za veľmi kvalitnú prácu v oblastí úloh, ktoré tu na vás čakajú. Hoci ste len malá čierna mačka so zelenými očami, dočkáte sa celkom kreatívne vymyslených úloh, ktoré vo zvieracom svete (väčšinou) pôsobia celkom uveriteľne. Jeden kocúr bude po vás chcieť, aby ste majiteľke obchodu rozmlátili všetky džemové poháre, čo má umiestnené po skrinkách. Prečo? Chce tým predsa dokázať mačaciu nadradenosť a navyše ich prítomnosť ruší jeho spánok. Prečo asi? Je tu však aj mnoho ďalších zaujímavých úloh. Bude napríklad potrebné, aby ste jednému psovi našli jeho tri dúhové tenisové loptičky, doviedli štyri káčatká späť k otcovi a dokonca bude potrebné nájsť pre včelu nový mobilný telefón. A z akého dôvodu ho potrebuje? Očividne robí sekretárku jednej mačacej celebrite a starý telefón jej padol do vlhkého cementu. Znie to príliš absurdne? Súhlasím, no rovnako je ten nápad bizarne zábavný.

To pritom, samozrejme, nie sú jediné aktivity, na ktoré behom hrania narazíte. Väčšina z nich sa viaže na veľké množstvo rozličných achievmentov, ktoré môžete získať. Čaká tak na vás lov na vtáčikov, zbieranie lesklých predmetov všade naokolo, hľadanie ideálnych miest, kde si môžete na chvíľku oddýchnuť, dopraviť niekoľko farebných futbalových lôpt do rovnako sfarbených bránok, recyklovanie rozhádzaných plechoviek po meste, a nesmieme zabudnúť ani na ľudských obyvateľov, ktorých môžete vašou prítomnosťou príjemne potešiť, alebo rovnako ich môžete aj potknúť. Občas by v ich prípade stačilo, keby nepozerali v jednom kuse do svojho telefónu.

Samotné mestečko má inak len niekoľko uličiek, a hoci sa rozťahuje ďalej, v pokroku vám budú brániť všade prítomné mláky vody. Náš hrdina očividne nemá rád, ak sa ocitne v mokrom prostredí. Voda však v mnohých momentoch slúži ako solídna prekážka, pokiaľ chcete utiecť pred rozhnevanými ľuďmi. Prečo sa môžu hnevať? Asi ich nepoteší, ak im uchmatnete telefón, keď spadnú na zem, alebo sa rozhodnete zmlsnúť sina rybičkách, ktoré sa nachádzajú niekde blízko nich. Tu musím každopádne napísať, že animácie, ako vás vynášajú na rukách von ma vždy poriadne pobavili.

Čo sa inak týka tohto aspektu, myslím si, že tvorcovia odviedli celkom dobrú prácu. Mestečko vyzerá pekne, farebná paleta bola dobre zvolená a zvieratá sú sympaticky nadizajnované. Či už väčšie, alebo aj menšie. Škoda len, že tvorcovia ľuďom nedali žiadnu tvár. Nebolo by zaujímavejšie, keby sme mohli vidieť ich emócie, keď sa hnevajú, alebo sú vami očarení? Rozumiem, že má ísť o umelecký štýl, ktorí tvorcovia chceli do hry zakomponovať, no v tomto prípade mi to neprišlo ako najideálnejšie riešenie.

Na hre sa mi inak najviac páči celková atmosféra. Nie sú to len úlohy ako také, no celkový pocit, ktorý z nich máte. Niektoré sú veľmi vtipné a relatívne milé (nechať sa odfotiť alebo pohladkať, priniesť psom kosti…), no dočkáte sa aj nejakých tých nekalých aktivít, kedy sa ukáže, že viete narobiť aj nejakú tú neplechu (vyliatie farby na auto zaparkované na zákaze zastavenia, ukradnutie ryby rybárovi, spomínané kradnutie mobilu…). Hra vďaka tomu nepôsobí len ako nevinné malé dielko, no dostáva aj trochu šibalský charakter.

V hre som každopádne objavil len zopár výraznejších nedostatkov. Tvorcovia by mali rozhodne vyladiť veľké množstvo všadeprítomných grafických glitchov. Nevyzerá to veľmi pekne, keď sa postavy neustále zasekávajú do steny, alebo sa v niektorých miestach na chvíľku zadrhnú. Hru to síce ako takú neovplyvňuje, no je vidieť, že na niektoré veci skrátka neostal čas, aby boli dotiahnuté do perfektnosti. A, bohužiaľ, to nie je len občasná záležitosť, ale niečo, čo som vnímal počas celej hry.

Menšiu kritiku venujem aj meraču vašej výdrže. Hoci musím uznať, že mať možnosť liezť po brečtane je super schopnosť, a rovnako ma teší, že konzumáciou rýb si ju môžete neustále navyšovať, tak občas som úplne nerozumel akým spôsobom premeriava jej zostatok. Často sa mi v hre stalo, že niekedy som bol s danou výdržou schopný vyliezť až na vrchol a objaviť tak novú lokalitu, no keď som sa o to pokúsil znovu s tým istým množstvom výdrže, už to nešlo. Je možné, že v rámci brečtanu sú nejaké skratky, ktoré vám umožnia ísť občas trochu rýchlejšie s menším využitím energie, no nie som si istý, na ktorej strane vlastne bola v tomto prípade chyba. Nemôžem však v tomto smere hre príliš veľa vyčítať, pretože je možné aj to, že som mal v tých momentoch, kedy mi to vyšlo jednoducho šťastie.

Little Kitty, Big City je teda skvelou hernou oddychovkou, ktorá vás dokáže na také 2 – 3 hodinky solídne zabaviť. Je taktiež super, že po úspešnom návrate domov hra nekončí a pokojne sa môžete vrátiť do ulíc a objaviť ešte niekoľko skrytých zákutí, ktoré vám ostali počas vašej prvej prechádzky mestom skryté. Možno stretnete aj viac zvieracích priateľov, alebo získate viac klobúčikov na vašu mačaciu hlavičku. Koniec-koncov, achievmentov je v hre stále ešte dosť a možno budete mať predsa len chuť ich získať všetky.

Po sklamaní, ktoré mi priniesol Graven , som úprimne dúfal, že ďalší titul, ktorý sa mi dostane do rúk bude otvorením herného roka tak, ako by som chcel. Lil’ Guardsman som sledoval od prvého momentu ako som mal možnosť vidieť trailer a vyskúšať si demoverziu. Moje prvotné dojmy boli každopádne veľmi dobré. Išlo o vcelku neopozeraný námet s veľmi zaujímavými postavami, dobre vymyslenou hrateľnosťou a navyše vynikajúcim zmyslom pre humor. Do plnej verzie som sa chcel ponoriť okamžite, a som vďačný, že sa mi to podarilo. Pretože aj keď rok sotva začal, toto bude určite na jeho konci jeden z mojich najväčších highlightov.

Na úvod si hru trochu priblížime. Lil je dvanásťročné dievča, ktoré spolu so svojim otcom býva v bare „Twisted Sisters“ v mestečku Sprawl. Žije si svoje pokojné detstvo, izbu ma polepenú plagátmi svojich obľúbených kapiel, no toto ráno bude úplne iné, ako všetky ostatné. Jej otec totiž potrebuje nutne ísť staviť na najbližší zápas v goblinballe, aby zabezpečil pre svoju rodinu peniaze. To však koliduje s jeho reálnym zamestnaním. A tak si vyberie svoju dvanásťročnú dcéru ako ideálneho zástupcu. Lil z toho nadšená síce nie je, no rodičom nie je radno vzdorovať, a tak sa musí pripraviť, že ju čaká niekoľkodňová prax, aby zistila, ako funguje dospelácky život.

Námet hry možno nie je úplne originálny (viacero kritikov spomenulo vo svojom hodnotení Papers Please) avšak napriek tomu tvorcovia z Hilltop Studios využili svoj talent, aby z hry vyťažili úplné maximum. Nejde totiž len o to, aby ste určili správne koho pustiť dnu a koho nie. V princípe je vašou úlohou snažiť sa zariadiť čo najlepší výsledok pre vaše mestečko. Občas totiž môže snaha získať viac informácií dopomôcť k oveľa lepšiemu výsledku, než keď sa rozhodnete okamžite, alebo dokopy využijete možnosť, ktorá vám neprinesie žiadny výsledok.

K tomu vám pomáha v prvom rade interakcia so všetkými, ktorí prídu k bráne, no rovnako aj nástroje, ktoré máte uložené vo svojej skrinke. Nájdete tam dekódovací prsteň, detektor kovov, sprej pravdy, rentgenový skener a nakoniec ešte aj parádny bič. Nie vždy sa dajú všetky nástroje využiť, dokonca nimi občas môžete spôsobiť aj celkom slušnú katastrofu. Buď sa čakatelia naštvú a nemajú problém vás zabiť, alebo niektoré zariadenia naopak môžu zabiť ich. Ako príklad môžem uviesť, že upíri sa vám veľmi nepoďakujú, pokiaľ ich budete chcieť skontrolovať skrz váš rentgen. Aby však nástroje fungovali, budete do nich musieť povkladať špeciálne kryštáy, ktoré máte v dvoch variantoch. Kvalitnejšie a nekvalitnejšie. Ako sa ich rozhodnete využiť, a ktoré, záleží už len na vašom úsudku.

Okrem týchto nástrojov však máte k dispozícii ešte jednu pomôcku nesúcu názov Chronometer 3000. Ten vám umožní vrátiť čas, a buď začať celý level kompletne od začiatku, alebo skúsiť len jednotlivo zlepšiť vaše rozhodnutie v určitých situáciách. Občas je najlepšia možnosť rafinované skrytá a je už len na vašej šikovnosti, či sa vám ju podarí odhaliť. Tento vynález je navyše aj veľmi šikovne zakomponovaný do celkového príbehu, čo považujem za veľmi dobrý nápad.

Kde však musím vyzdvihnúť hru ešte viac, ako v celkovej hrateľnosti, tak to bude humor. V prvom rade je treba pochváliť Jillian Welsh za vynikajci dabing pre hlavnú hrdinku Lil. Jej sarkazmus ma často vedel poriadne rozosmiať. No rovnako sa o poriadnu dávku komédie starajú aj všetci ostatní. Scenáristi očividne nemali úctu voči ničomu a vďaka tomu tu máme kvalitne vytvorené paródie na obrovské množstvo televíznych produktov, na ktoré si len spomeniete. Nebudem prezrádzať všetky (aby ste sa mali na čo tešiť), no minimálne nikdy nezabudnem na Chloe, ktorá pôsobí ako Belle z Krásky a zvieraťa od Disney, no očividne sa z nej stala riadna podpaľačka. Ušetrený neostal ani Hamlet, Mandalorian, inšpektor Columbo, no rovnako sa tvorcovia nebránili robiť si srandu ani z typických herných klišé, ako sú napríklad aj úvodné tutoriály, nakoľko postupne už bude Lil mať plné zuby tutoriálovania.

Hudba takisto veľmi dobre zapadá do celého herného kontextu. Vie privodiť tú správnu stredovekú fantasy atmosféru, no rovnako aj tón danej situácie. Hudba vie byť príjemnejšia, adrenalínovejšia, a pokiaľ sa vám podarí nejakým spôsobom opraviť jukebox vo vašom bare, budete si môcť aj jednotlivé skladby kedykoľvek zapnúť. Záleží už len na vás, či vám to stojí za to.

Keď už som tú tému ale načal, povedzme si niečo aj o vašom zlate a nakupovaní. Primárne vaše zdroje potrebujete správne investovať, nakoľko za ušetrené zlato si môžete vylepšiť vaše nástroje v strážnej búdke. Existujú však vždy spôsoby, ako si zaistiť nejaké extra peniaze. Tu už záleží aj na vašom šťastí a tiež talente skonfiškovať predmety, za ktoré môžete dostať solídne zaplatené. So zlatom však treba vedieť správne hospodáriť. Aby ste nemuseli náhodou svoje útraty následne ľutovať.

Pochváliť musím ešte aj dobre vystavanú príbehovú líniu. Je pravda, že je to miestami trochu šialené, no vzhľadom na to, že hra má byť primárne satirickým prevedením fantasy rozprávok, tak tvorcovia odviedli skvelú prácu. Minimálne čo sa týka charakterov, dizajnu postáv a väčšiny kľúčových elementov. Je treba priznať, že hra má momenty, ktoré sú relatívne predvídateľné a rovnako aj účel niektorých postáv vám bude zrejmý dávno predtým, než k tomu dôjde. Samozrejme, však závisí aj od toho, akým spôsobom budete riešiť situácie v strážnej búdke. Niektoré rozhodnutia vám totiž môžu odblokovať aj nové lokality, z ktorých si môžete následne vybrať iné čriepky príbehu. A ak by ste s tou možnosťou neboli spokojní, máte možnosť sa vrátiť späť v čase. Je teda možné, že čo mne prišlo predvídateľné vás môže vo vašej hre prekvapiť.

Postáv je tu veľké množstvo a nenájdem dokopy asi nikoho, komu by som mal niečo vytýkať. Každý si plní svoju rolu dobre, všetci sú veľmi zapamätateľní, majú svoje charakterové črty, ktoré ich robia zaujímavými a nenašiel som tak nikoho, kto by mi prekážal. Na začiatku to na mňa pôsobilo, že možno vzťah Lil s jej otcom Hamishom bude len tutoriálom a viac ho neuvidíme, no vôbec to tak nie je. Dokonca si myslím, že ich vzťah je v dôležitých momentoch nádherne zachytený. Lil mu síce (pokiaľ jej to dovolíte) vie odpapuľovať, alebo sarkasticky okomentovať jeho názory, ale rovnako vedia vyniknúť aj tie srdečnejšie chvíle. Veľa z toho však robí aj už spomínaný kvalitný dabing. Všetci zúčastnení totiž dali svojim postavám dušu.

To je aj jeden z dôvodov, prečo ma hra počas celého hracieho času bavila. Nie je to len počúvanie postáv, využívanie správnych nástrojov a následne potiahnutie páčky, ktoré určí osud daného návštevníka. V skutočnosti je toho pod povrchom oveľa viac a len čaká na to, aby to správne dokázalo vyznieť. Tak ako vie byť hra správne vtipná, tak rovnako dokáže pracovať aj s emóciami a je schopná niektoré scénky poriadne dramaticky vygradovať. Vďaka tomu hra nikdy neupadne do určitého stereotypu, čo ma veľmi teší. Je tu však niekoľko drobností, ktoré podrobím teraz menšej dávke kritiky.

V prvom rade trailery sľubovali, že si budeme môcť poriadne prejsť aj mestečko Sprawl. A hoci to reálne robiť môžeme, tak som si často hovoril, že by mi nevadilo, keby sme mohli jednotlivé lokality navštevovať trochu viac. Hra by tak lepšie využila svoje chvíle, kedy nemusíte sedieť v strážnej búdke. Druhá vec je, že v jednom momente sa z hry doslova stane point-click adventúra, kde budete musieť získať určité predmety na to, aby ste mohli pokračovať ďalej. Celá táto časť je však dokopy len na pár minút a viete ju odbúrať behom chvíľky. Je síce fajn, že na vyriešenie daného problému existuje viacero riešení, no je to trochu zbytočná vsuvka.

Nevadilo by mi ani keby sme mohli viackrát absolvovať nočnú zmenu pri bráne, kde by sme stretávali viac magických bytostí. Vašim manuálom je tam inak kniha, ktorú zrejme používajú hráči Dungeons & Dragons a kde nájdete všetky potrebné informácie o jednotlivých bytostiach. Tieto časti boli jemným spestrením a nevadilo by mi, keby sme si ich mohli užiť viac než len dvakrát. Nebudem však spochybňovať, že to vždy stálo za to. Postavy, s ktorými sa tu stretnete patria medzi absolútne najlepšie.

Čo viac ešte dodať? Pokiaľ ste naladení na kvalitnú satirickú hru, ktorá si nedáva servítku pred ústa, umožňuje vám vziať osud celého kráľovstva do vašich rúk a využiť k tomu niekoľko skvelých vynálezov, Lil’ Guardsman vám vyčaruje veľký úsmev na tvári. Ak by Hilltop Studios niekedy uvažovali o pokračovaní, rozhodne by som sa tomu nebránim a takisto som veľmi zvedavý, s čím sa nám pochvália nabudúce. Klobúk dávam dole, a hoci nenosím ten najkrajší na svete, vôbec mi to neprekáža.

Sand Land nakoniec splnil väčšinu mojich očakávaní. Môžem spokojne povedať, že výsledný produkt je solídna akčná hra, kde si užijete atmosféru horúcej púšte, nedostatok vody, no rovnako aj solídnu kolekciu rôznorodých vozidiel, skvele vypracované príbehové zvraty a veľké množstvo zapamätateľných a dobre napísaných postáv. Pre ideálny zážitok však odporúčam sa primárne venovať hlavným príbehovým misiám. V prvom rade to výrazne zlepší tempo hry, a v druhom rade to odbúra jeden zásadnejší problém, ktorý som počas hrania mal.

Otvorený svet síce láka všetkých hľadačov pokladov, no atmosféru nekonečných exteriérov často narušujú donekonečna sa opakujúce dialógy. Nevadí mi, že postavy majú potrebu spolu komunikovať, no bol by som spokojnejší, keby občas zmenili tému, alebo nerotovali stále dokola tie isté dialógové možnosti. Niektoré majú možno slúžiť ako pomôcka pre hráčov, no veľmi často som sa pristihol, ako by som najradšej postavám zalepil ústa. Pokiaľ sa však budete primárne sústrediť na hlavné príbehové misie, hra výrazne zdvihne svoje tempo a nebudete mať pocit, že ste sa zasekli v nekonečnej púšti opakujúcich sa dialógov.

S výnimkou tejto skutočnosti však nie je niečo, čo by som na Sand Land nejako výraznejšie kritizoval. Hra vyzerá veľmi solídne a zachytáva atmosféru, ktorú sme mali možnosť vidieť už v pôvodnom manga. Silnou stránkou je aj možnosť vylepšiť si vaše vozidlá, získať silnejšie zbrane, a stať sa skutočne silným protivníkom proti vašim nepriateľom. Možno ale miestami až príliš silný. Hral som hru na normálnej obtiažnosti, a nikdy som sa nezbavil pocitu, že nepriateľov sa mi darí likvidovať až príliš rýchlo a jednoducho. Dokonca to isté platilo aj pri boss súbojoch, hoci tam je potrebné vedieť zvoliť aj správnu taktiku. Každopádne najlepšia metóda, ako oklamať umelú inteligenciu nepriateľov, je neustále okolo nich krúžiť v tanku. A v momente ako vypustia rakety, pridať rýchlosť. Touto metódou som sa stal skoro neporaziteľný. Aj keď je ale akcia relatívne jednoduchá, stále ponúka kvalitnú zábavu, ktorú si užijete.

Najviac tomu pomáha skutočnosť, že jednotlivé vozidlá sú dobre spracované, je zaujímavé ich neustále medzi sebou striedať a vidieť, akým spôsobom sú vhodné na súboj. Viem si predstaviť, že keby som sa postavil svojim protivníkom na motorke, mal by som problém. Tá je najlepšia na rýchly útek. Oproti tomu tank je dobrý na útok i obranu. Znesie celkom veľkú dávku zásahov, a zbrane sa vždy otáčajú podľa toho, ako otáčate kamerou. Veľmi užitočné.

Najsilnejším elementom hry je ale bez debaty jej príbeh a postavy. Sledovať Beelzebuba a jeho priateľov na jeho ceste za hľadaním vody pre Sand Land bola náramná zábava. Najmä Beelzebub je úžasnou postavou. Fascinuje ma, ako sa prezentuje ako nebezpečný a zlý princ démonov, no súčasne si z jeho akcií a činov uvedomíte, že je čestný, spravodlivý a v jadre má skutočne dobré srdce. Hoci si to nikdy sám pred sebou neprizná, má v sebe viac úprimnosti než ľudia, alebo dokonca aj anjeli. No rovnako zaujímavé bolo spoznať minulosť šerifa Raa, alebo vašej mladej priateľky Ann, ktorá má tiež svoje veľké tajomstvo. Tak veľké, že o ňom ani sama vlastne netuší. Vždy keď ale na tie potrebné zvraty príde, hra odvádza skvelú prácu v rámci dabingu a dialógov, no najmä nikdy nejde o zvraty, ktoré by pôsobili prestrelene, alebo stupídne. Všetko čo sa dozviete má svoj dôvod.

Najlepšie ale na tom všetkom je ešte aj to, že rovnako kvalitné sú aj vedľajšie postavy. Nikto sa nespráva hlúpo, postavy vedia používať aj vlastnú hlavu a pokiaľ s niečím nesúhlasia, alebo začnú mať pochybnosti, jednajú tak, ako by som si to predstavil. Vďaka tomu je táto hra skutočne solídnou zábavou, ktorá ma držala viac ako 40 hodín. Ak máte radi pôvodné manga, určite odporúčam hru vyskúšať. A ak nie, aj tak si myslím, že čas strávený s týmto titulom nebudete ľutovať. Len sa pokúste nejakým spôsobom odventilovať tie nekonečné dialógy v otvorenom svete, ktoré ste počuli už 50x predtým.